Aké zmeny prináša ústavný zákon o o starobnom dôchodkovom systéme?

Parlament včera prijal zmeny v ústave a minulý týždeň sa skončilo pripomienkové konanie k návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme. Znamená nová legislatíva naozaj reformu alebo skôr "deformu" dôchodkového systému?

Čo konkrétne prinesie nový zákon o starobnom dôchodkovom systéme druhému dôchodkovému pilieru na Slovensku? Vyberte si z obsahu článku:

  1. Zrušenie možnosti jednorázového výberu nasporenej sumy, programového výberu a dočasného dôchodku
  2. Percento odvodu smerujúce do 2. Piliera
  3. Je štátna DSS-ka zlá myšlienka? A koľko je 1% z 10 miliárd?
    ...
    Ďalšie zmeny, ktoré prináša Dôchodková reforma 2020:
  4. Ako sa návrh zákona vysporiadal s dilemou politického a morálne správneho želania rastúcich dôchodkov a demografickou nevyhnutnosťou ich poklesu?
  5. Zákonný dôchodkový vek versus individuálny dôchodkový strop
  6. Rodičovský bonus ako príplatok k dôchodku

Tento článok je pokračovaním článku"Čo prinesie nový ústavný zákon o starobnom dôchodkovom systéme? Dôchodková reforma 2020." Ak ste ho ešte nečítali, vrele odporúčam.

Zrušenie možnosti jednorazového výberu nasporenej sumy, programového výberu a dočasného dôchodku

Toto je asi najhoršia zmena akú vnímam v tomto návrhu zákona o starobnom dôchodkovom systéme. Dnes existuje škála možností poberania dôchodku z druhého piliera. Od malého dôchodku poberaného do smrti, väčšieho dôchodku poberaného krátkodobo až po možnosť peniaze vybrať a investovať inam či minúť.

Návrh zákona toto ruší a hovorí, že všetci budú mať iba doživotný dôchodok. ripúšťa iba dve výnimky:
- jednorazový výber ak je nasporená “malá suma”. Aká malá je tá „malá“ som sa nedočítal.
a
- výber v „osobitne ťažkej životnej situácii“.

Podľa dôvodovej správy je osobitne ťažká situácia „taká naliehavá, že jej riešenie aj s použitím prostriedkov určených na starobný dôchodok musí mať prednosť pred princípom doživotného zabezpečenia v starobe.“ Hm, a toto bude kto posudzovať? A ako rýchlo situáciu zodpovedný orgán posúdi, ak je naozaj naliehavá?

Táto zmena v mojich očiach výrazne znižuje atraktívnosť druhého piliera pre nadpriemerne zarábajúcich ľudí. Ak si musím povinne kúpiť doživotnú poistku so zhodnotením blízkym nule, pripravujem sa o potenciálne výnosy. 17 rokov priemernej doby dožitia je ešte stále rozumná doba, aby peniaze neboli iba vyplácané poisťovňou, ale aby sa aj zhodnocovali. Tento krok je preto veľká chyba.

Zákon o o starobnom dôchodkovom systéme: úprava percenta odvodu smerujúceho do 2. Piliera

Na počiatku reforiem a existencie dôchodkového starobného sporenia išla polovica odvodov do Sociálnej poisťovne a polovica na náš osobný účet v dôchodkovom fonde. To platilo od roku 2005 do roku 2012. Potom prišiel škrt cez príťažlivosť 2. Piliera v podobe 4% z hrubej mzdy do fondu a 14% do Sociálnej Poisťovne. Tento pomer rastie ročne o 0,25% v prospech 2. Piliera, v roku 2020 tak na naše účty smeruje 5% z hrubej mzdy a do Sociálnej poisťovne 13%.

Percento smerujúce do 2. piliera dnes:

2005 až 2012 – 9% druhý pilier a 9% Sociálna Poisťovňa
2013 - 4% druhý pilier a 14% Sociálna Poisťovňa
2020 - 5% druhý pilier a 13% Sociálna Poisťovňa
2024 - 6% druhý pilier a 12% Sociálna Poisťovňa

Percento smerujúce do 2. piliera v budúcnosti:

Návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme však hovorí v článku 10:
„Suma povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení je najmenej jedna štvrtina sumy povinnej platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom systéme.“
Keďže “suma povinnej platby“ je 18% z hrubej mzdy (odvod na starobné dôchodkové poistenie zamestnanec a zamestnávateľ spolu, resp živnostník z vymeriavacieho základu) tak ¼ z neho je 4,5%. Zákon tak zakladá priestor na možné zníženie odvodu do druhého piliera na úkor jeho zvýšenia do Sociálnej Poisťovne (a rodičom). To sa samozrejme nepáči DSS-kám.

Politicky – je tu možnosť, že štát použije na budúcu konsolidáciu verejných financií príspevky určené na starobné dôchodkové sporenie. Pozitívom je len to, že návrh ustanovuje jednu štvrtinu relevantného odvodu ako minimum, ktoré musí smerovať do 2. piliera.

Našli ste tu užitočné informácie? Zanechajte nám svoju mailovú adresu a my Vám z času na čas dáme vedieť, čo je nové vo svete dôchodkov a investovania

Potvrdte prosím formu komunikácie: email

Odber môžete kedykoľvek zrušiť kliknutím na odkaz v päte našich e-mailov.

Používame Mailchimp ako marketingovú platformu. Kliknutím na subscribe súhlasíte, že informácia bude prenesená na Maichimp pre ďalšie spracovanie. Zistite viac o Mailchimp privacy practices tu.

Zákon o o starobnom dôchodkovom systéme a "Štátna DSS-ka"

„Starobné dôchodkové sporenie môže vykonávať subjekt verejnej správy alebo subjekt súkromného práva.“, hovorí návrh zákona v článku. DSS-ky sa zľakli, že to otvára cestu k „neférovej konkurencii štátnej DSS-ky“. Samotný zákon ani dôvodová správa síce nič také nenaznačuje, no ani nevylučuje.

Je štátna DSS-ka zlá myšlienka? A koľko je 1% z 10 miliárd?

Som zástanca 2. Piliera ako formy zabezpečenia sa na dôchodok, pretože výhody prevyšujú nad nedostatkami. No jedným z hlavných nedostatkov je výška poplatkov.

Odhliadnem od zbytočného 1% zo sumy príspevku za vedenie osobného dôchodkového účtu. Horšia je kombinácia 0,3% z objemu majetku plus 10% zo zhodnotenia. Spolu je to priveľa. Ak si predstavím, že DSS-ky dosiahnu zhodnotenie (po nákladoch tretích strán a 0,3% poplatku) vo výške 7% p.a. (čo je blízke dlhodobému pasívnemu zhodnoteniu) tak zarobia tých 0,3% poplatku za správu plus 0,7% za výkonnosť. To je spolu 1%. Keby boli všetci sporitelia v akciových alebo indexových fondoch, zahraniční majitelia DSS-iek by si zarobili 1% z 10 miliárd, teda 100 miliónov EUR. Ročne. Koľko je to kilometrov diaľnic či platov sestričiek? Nie, nechcem byť populista, no:

Dôchodkové sporenie si zaslúži vyššiu konkurenciu, aby prinútilo hráčov znížiť poplatky. Ak by jedným z takých hráčov bola štátna DSS-ka, skromnejšia v očakávaní návratnosti kapitálu ako dnešné DSS-ky, som s tým OK.

Úvaha o povinnom presune do indexových fondov

Ide teda o potenciálne veľký a lukratívny koláč peňazí. Niet divu, že sa uvažuje o povinnom presmerovaní sporiteľov z garantovaných do indexových fondov. Je to nielen zmysluplné z hľadiska potenciálu zhodnotenia, ale aj z hľadiska poplatkov inkasovaných DSS-kami. Preto by takéto presmerovanie sporiteľov malo byť spojené so znížením poplatku a hlavne s jeho naviazaním na benchmarky výkonnosti. O tom hovorí novela tiež, hoc len veľmi vágne.

Zhodnocovanie prostriedkov v DSS

Keď som si prečítal, že „Zhodnocovanie ... musí byť vykonávané tak, aby ... zachovávalo vysokú pravdepodobnosť čo najvyššieho starobného dôchodku „, no skoro ma vystrelo. A čo? Doteraz nemuselo byť tak vykonávané? Za 25 rokov svojej práce na finančných trhoch som vždy konal „s odbornou starostlivosťou a v najlepšom záujme klienta“. Vítam DSS-ky v mojom svete 🙂


Trochu z osobnej skúsenosti:
Zveril som svoje dôchodkové úspory DSS-ke do akciového fondu, rok za rokom som pozoroval, ako globálne akciové trhu rastú 15-20% tempami a môj správca mi na konci roka pravidelne posielal výpisy s 2-3% zhodnotením. To sa dialo v rokoch 2009, 2010, 2012, 2013, 2014, 2015 ... Kde bolo pravidlo o “povinnosti zhodnocovať” vtedy?


Odplata za zhodnotenie nemôže byť odplatou za absolútne zhodnotenie.

1. Pri indexových fondoch nemá odplata za zhodnotenie vôbec čo hľadať. Pasívne investovanie je preto pasívne, že eliminuje ľudský faktor. Indexový fond má sledovať index(y) a nie ich porážať. Odmena za zhodnotenie v pasívnom indexovom fonde nie je zaslúžená odmena za celoročnú prácu a prinesený výnos. Je to len obyčajná renta.

2. Odpata za zhodnotenie v aktívne riadených fondoch kľudne môže byť aj 20% ... ale len z časti zhodnotenia „nad benchmark“, teda nad úroveň, ktorú by dosiahlo pasívne investovanie.

Na záver

Návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme je mixom dobrých rozhodnutí, dobre mienených no nedotiahnutých myšlienok a rozhodnutí zlých, nesprávnych a riskantných.

Priestor na zlepšenie tu stále existuje a budem dúfať, že poslanci ho využijú.

Prečítajte si viac

Nespoliehajte sa len na druhý pilier. Spoznajte aj 4. pilier dôchodkového zabezpečenia a Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.

Zostaňme v kontakte

Máte otázku? Super! Využite prosím formulár na konci článku, prípadne sa so mnou spojte cez LinkedIn.

Ďakujem

Roland Vízner

 


2 Comments

Peter · 16. decembra 2020 at 9:12

Dobry den, chcem sa spytat co sa tyka toho, ze vsetci budu mat iba dozivotný dochodok a rusi sa ten jednorazovy vyber. Tyka sa to aj tych , co uz su v II. pilieri niekolko rokov a maju teda uzavretu zmluvu s konkretnou DSSkou?Ci je tato zmena nadradena zmluve so sukromonou spolocnostou?
Dakujem

    Roland Vízner · 16. decembra 2020 at 11:27

    Prajem dobrý deň a vďaka za otázku.

    V prvom rade, ústavný zákon o dôchodkovom systéme je stále iba návrh. Ešte nie je schválený. Preto skúsme dúfať, že ani prijatý v navrhovanom znení nebude.

    Vyjadrím svoj názor ako nie právnik: ak by zmena prešla tak ako je napísaná, myslím, že by platilo obmedzenie jednorazového či programového výberu to pre nás všetkých čo už v II pilieri sme. O forme výberu sa totiž budeme rozhodovať až v budúcnosti a naša súčasná zmluva naň nemá vplyv. Ak máte pocit, že by to bolo nespravodlivé, môj pocit je rovnaký.
    Zákonodarcovia však stále majú priestor zrušiť, alebo aspoň upraviť konkrétne vykonávanie tohto obmedzenia na „úspory nasporené do roku XXXX“ a „úspory nasporené po roku XXXX“. Veď všetci čo sme do II. piliera vstupovali, sme vstupovali za určitých pravidiel hry. A zmeniť ich počas hry by bolo nekorektné…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.