Aké zmeny prináša ústavný zákon o o starobnom dôchodkovom systéme?

V decembri 2020 prijal parlament zmeny v ústave a prebehlo pripomienkové konanie k návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme, no zákon sa do parlamentu nedostal. V auguste 2021 je téma opäť na stole zmena dôchodkového systému. Znamená nový ústavný zákon o starobnom dôchodkovom systéme naozaj reformu alebo skôr "deformu" dôchodkového systému? Čo konkrétne prinesie nový zákon o starobnom dôchodkovom systéme ľuďom na Slovensku? Kedy pôjdeme do dôchodku po novom? Ako bude vyzerať rodičovský dôchodok? Veľa otázok a ešte viac odpovedí nájdete v tomto článku.

Všetky zmeny a ktoré napokon legislatívnym procesom prešli a aktuálne znenie pravidiel 2. piliera v roku 2023 nájdete prehľadne v článku, klik tu: www.pepp.sk/druhy-dochodkovy-pilier-komplexne

🙂

Článok z decembra 2020, ponechávam pôvodnom znení. Vyberte si z obsahu článku:

Dôchodky z 1. piliera nemôžu zostať na súčasnej úrovni
Ako sa návrh zákona vysporiadal s dilemou politického a morálne správneho želania rastúcich dôchodkov a demografickou nevyhnutnosťou ich poklesu?
Čo vyplýva z navrhovaných zmien v dôchodkovom systéme?
a) Zrušenie stropu odchodu do dôchodku
b) Zákonný dôchodkový vek versus individuálny dôchodkový strop. Čo je čo.
c) Rodičovský dôchodok
Zmeny týkajúce sa 2. piliera
a) Percento odvodu smerujúce do 2. Piliera
b) Zrušenie možnosti jednorázového výberu nasporenej sumy, programového výberu a dočasného dôchodku
c) Je štátna DSS-ka zlá myšlienka? A koľko je 1% z 10 miliárd?

Dôchodková reforma 2020 - 2021

Pôvodne mala dôchodková reforma prebehnúť prijatím ústavného zákona "O starobnom dôchodkovom systéme". V roku 2021 je však jasné, že politická vôľa na zmenu vo forme ústavného zákona už vyšumela. Reforma tak bude pozostávať zo zmien troch existujúcich zákonov, ktoré sa budú týkať prvého, druhého a tretieho dôchodkového piliera. Novela prvého piliera je v pripomienkovom konaní, a mohla by byť schválená do konca septembra 2021. Novelizácie druhého a tretieho piliera sú plánované na diskusiu a schválenie následne.

Demografická časovaná bomba už tiká a bude postupne vybuchovať.

Pripomeniem, čo všetci vieme. Na Slovensku je dnes 3,8 ekonomicky aktívnych ľudí (vo veku 20 až 64 rokov) na jedného človeka staršieho ako 65 rokov. Do roku 2040 tento pomer klesne na 2,4. O dvadsať rokov tak na jedného penzistu bude pripadať podstatne menej pracujúcich a odvody platiacich ľudí.

Počet pracujúcich na jedného dôchodcu

Dôchodky z 1. piliera tak nemôžu zostať na súčasnej úrovni.

Štátny dôchodok, vyjadrený % z priemernej mzdy, bol začiatkom roka 2020 na úrovni 42%. Ak nechceme, aby najbližšie dve desaťročia rástol deficit Sociálnej Poisťovne, v roku 2040 by mal pomer starobného dôchodku k priemernej mzde klesnúť na 26,6%. To by bolo 290€ mesačne (v dnešných cenách), ak by nerástli reálne mzdy. Za predpokladu 1,5% rastu reálnych miezd, hovoríme o priemernom dôchodku v roku 2040 na úrovni 391€, opäť v dnešných cenách.

Ako sa návrh zákona o starobnom dôchodkovom systéme vysporiadal s dilemou politického a morálne správneho želania rastúcich dôchodkov a demografickou nevyhnutnosťou ich poklesu?

Čudesným spôsobom sa zákon snaží dosiahnuť oba ciele na raz:

Návrh zákona ustanovuje automatickú valorizáciu dôchodkov o dôchodcovskú infláciu.
Zákon hovorí, že dôchodky porastú o spomínanú infláciu ak „neexistuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a súčasne sú dosiahnuté zákonom ustanovené hodnoty makroekonomických ukazovateľov.“

Ako vraví staré Ukrajinské príslovie, ak sa naháňaš za dvoma zajacmi, nechytíš ani jedného.

Nemôžme aj zvyšovať dôchodky, aj zbožne dúfať, že nám to nepoškodí hospodárenie inde. Už dnes je predsa jasné, že takýto systém je, kvôli neúprosnej demografii, neudržateľný.

Návrh zákona takto dáva valorizáciu na prvé miesto. Je jasne zadefinovaná, predvídateľná. Mechanizmus určenia či existuje “vysoké riziko”je nateraz nejasný, no navrhovatelia ústavného zákona chcú dosiahnuť, aby korekčné mechanizmy boli vopred známe a nemenné. Presné hranice makroekonomických ukazovateľov a mechanizmus korekcie tak pravdepodobne určí iný zákon.

Čo vyplýva z narhovaných zmien v dôchodkovom systéme?

Minulá vláda (Roberta Fica) schválila sériu pre voliča ľúbivých, no ekonomicky nezodpovedných opatrení. Išlo o zastropovanie veku odchodu do dôchodku, 13. Dôchodky a minimálny dôchodok. Navrhovaný ústavný zákon tieto nezodpovedné rozhodnutia zmení.

Zrušenie stropu odchodu do dôchodku tak ako ho poznáme dnes.

Toto je určite dobrý krok. Najmä pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Obava z neskoršieho odchodu do dôchodku je tu vyvážená väčšou flexibilitou a možnosti človeka vybrať si.

Z čoho bude na výber? Dnes existuje starobný dôchodok, do ktorého odchádzame zhuba v 62-ke a predčasný starobný dôchodok, do ktorého možno odísť o dva roky skôr ako do "normálneho" starobného dôchodku. K nim pribudne možnosť odísť do predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov.

Môžete si vybrať “zákonný dôchodkový vek” a naviazaný na strednú dĺžku života alebo “individuálny dôchodkový strop” naviazaný na odpracovaných 40 rokov.

Zmeny v dôchodkovom systéme 2020-2021: Zákonný dôchodkový vek

Dôchodkový vek bude opäť naviazaný na strednú dobu dožitia. Tak, ako sa bude doba dožitia na Slovensku predlžovať, pôjdeme do dôchodku neskôr. To je štandard pre dlhodobé udržanie verejných financií vo vyspelých krajinách. Súčasní dôchodcovia prežijú na dôchodku v priemere 17 rokov. Ako sa bude predlžovať doba dožitia tých 17-18 rokov na dôchodku prežijeme aj my, no do dôchodku budeme odchádzať stále neskôr a neskôr.

Dôchodkový vek bude stúpať

Dôchodkový vek by mal po naviazaní na strednú dĺžku života stúpať o dva mesiace ročne. Dotkne ľudí narodených v roku 1968 a neskôr.

Možno sa to zdá nefér, ale si málokto uvedomuje, že generácia dnešných dôchodcov nastupovala na trh práce oveľa mladšia. Väčšina bez vysokej školy a mnohí ja bez ukončenej strednej školy. A posledné 2-3 desaťročia ľudia nastupujú na trh práce oveľa neskôr - až po ukončení vzdelávania.

Zmeny v dôchodkovom systéme 2020-2021:

Individuálny dôchodkový strop

Individuálny dôchodkový strop je možnosť odísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch.

Budú tu ľudia študujúci na vysokej škole trošku diskriminovaní, pretože oni idú do práce o 5 rokov neskôr ako tí, čo v osemnástke idú do práce po strednej škole?

Ľudia narodených v sedemdesiatych a v prvej polovici osemdesiatych rokov môžu byť bez starostí. Doba štúdia získaná pred 1. januárom 2004 sa považuje za riadne obdobie dôchodkového poistenia. To znamená, že sa hodnotí sa pre výpočet dôchodku.

Mladšia generácia, čo študovala v roku 2004 a neskôr má možnosť si dôchodkové poistenie za dobu štúdia dodatočne doplatiť a získať tak obdobie, ktoré sa pre účely výpočtu dôchodku započítava.

Zmeny v starobnom dôchodkovom systéme 2020-2021: Rodičovský dôchodok

Toto znie ako dobrý nápad. Aspoň na povrchu vyzerá priam geniálne. Pracujúce deti budú môcť časť svojich odvodov smerovať priamo na zvýšenie dôchodku svojich rodičov.

Návrh predstavený v Auguste 2021 hovorí, že dieťa pracujúce na Slovensku bude môcť odviesť každému rodičovi 2,5 percenta z jeho hrubej mzdy (alebo vymeriavacieho základu) spred dvoch rokov.

Z čoho sa takáto medzigeneračná solidarita bude financovať?

Keďže všetci platíme rovnaké odvody, tie peniaze, čo pracujúce deti presmerujú na dôchodky svojim rodičom, budú v systéme dôchodkového zabezpečenia chýbať bezdetným rodičom? Ak by z 18% odvodu išlo 5% rodičom a 6% do druhého piliera, do SocPoist by sa dostalo iba 7%. To by podstatne prehĺbilo deficit Sociálnej Poisťovne.

A ako sa taký systém vysporiada s mobilitou pracovnej sily? Čo ak deti odídu pracovať do zahraničia? A čo deti rozvedených rodičov? Otec na dieťa 20 rokov platil výživné a matka "vychovávala"? Kto dostane bonus k penzii?

Tento ľúbivý a dobre mienený návrh vyzerá ako myšlienka nedotiahnutá do konca.