Aké zmeny prináša ústavný zákon o o starobnom dôchodkovom systéme?

Parlament včera prijal zmeny v ústave a minulý týždeň sa skončilo pripomienkové konanie k návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme. Znamená nový ústavný zákon o starobnom dôchodkovom systéme naozaj reformu alebo skôr "deformu" dôchodkového systému? Čo konkrétne prinesie nový zákon o starobnom dôchodkovom systéme ľuďom na Slovensku? Kedy pôjdeme do dôchodku po novom? Čo je to rodičovský bonus ako príplatok dôchodku? Veľa otázok a ešte viac odpovedí nájdete v tomto článku.

Zmena ústavy a ústavný zákon o starobnom dôchodkovom systéme, prináša 7 zásadných zmien. Ktorá téma Vás zaujíma? Kliknite si na tému z obsahu:

  1. Dôchodky z 1. piliera nemôžu zostať na súčasnej úrovni
  2. Ako sa návrh zákona vysporiadal s dilemou politického a morálne správneho želania rastúcich dôchodkov a demografickou nevyhnutnosťou ich poklesu?
  3. Čo vyplýva z navrhovaných zmien v dôchodkovom systéme?
    a) Zrušenie stropu odchodu do dôchodku
    b) Zákonný dôchodkový vek versus individuálny dôchodkový strop. Čo je čo.
    c) Rodičovský bonus ako príplatok k dôchodku
  4. Zmeny týkajúce sa 2. piliera
    a) Percento odvodu smerujúce do 2. Piliera
    b) Zrušenie možnosti jednorázového výberu nasporenej sumy, programového výberu a dočasného dôchodku
    c) Je štátna DSS-ka zlá myšlienka? A koľko je 1% z 10 miliárd?

Demografická časovaná bomba už tiká a bude postupne vybuchovať.

Pripomeniem, čo všetci vieme. Na Slovensku je dnes 3,8 ekonomicky aktívnych ľudí (vo veku 20 až 64 rokov) na jedného človeka staršieho ako 65 rokov. Do roku 2040 tento pomer klesne na 2,4. O dvadsať rokov tak na jedného penzistu bude pripadať podstatne menej pracujúcich a odvody platiacich ľudí.

Počet pracujúcich na jedného dôchodcu

Počet pracujúcich na jedného dôchodcu

Dôchodky z 1. piliera tak nemôžu zostať na súčasnej úrovni.

Štátny dôchodok, vyjadrený % z priemernej mzdy, bol začiatkom roka 2020 na úrovni 42%. Ak nechceme, aby najbližšie dve desaťročia rástol deficit Sociálnej Poisťovne, v roku 2040 by mal pomer starobného dôchodku k priemernej mzde klesnúť na 26,6%. To by bolo 290€ mesačne (v dnešných cenách), ak by nerástli reálne mzdy. Za predpokladu 1,5% rastu reálnych miezd, hovoríme o priemernom dôchodku v roku 2040 na úrovni 391€, opäť v dnešných cenách.

Ak by sme chceli vyššie štátne dôchodky zaplatíme za ne v ekonomike niekde inde:

- vyššími daňami a/alebo odvodmi
- vyšším zadlžením
- menej peniazmi na školy, nemocnice, bezpečnosť či diaľnice, alebo
- zvýšením veku odchodu do dôchodku

Je preto neuveriteľne zaujímavé a pre našu budúcnosť dôležité sledovať ako sa súčasná, reformne naladená ústavná väčšina v parlamente s touto výzvou vysporiada.

Našli ste tu užitočné informácie? Zanechajte nám svoju mailovú adresu a my Vám z času na čas dáme vedieť, čo je nové vo svete dôchodkov a investovania

Potvrdte prosím formu komunikácie: email

Odber môžete kedykoľvek zrušiť kliknutím na odkaz v päte našich e-mailov.

Používame Mailchimp ako marketingovú platformu. Kliknutím na subscribe súhlasíte, že informácia bude prenesená na Maichimp pre ďalšie spracovanie. Zistite viac o Mailchimp privacy practices tu.

Ako sa návrh zákona o starobnom dôchodkovom systéme vysporiadal s dilemou politického a morálne správneho želania rastúcich dôchodkov a demografickou nevyhnutnosťou ich poklesu?

Čudesným spôsobom sa zákon snaží dosiahnuť oba ciele na raz:

  1. Návrh zákona ustanovuje automatickú valorizáciu dôchodkov o dôchodcovskú infláciu.
  2. Zákon hovorí, že dôchodky porastú o spomínanú infláciu ak „neexistuje vysoké riziko dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky a súčasne sú dosiahnuté zákonom ustanovené hodnoty makroekonomických ukazovateľov.“

Ako vraví staré Ukrajinské príslovie, ak sa naháňaš za dvoma zajacmi, nechytíš ani jedného.

Nemôžme aj zvyšovať dôchodky, aj zbožne dúfať, že nám to nepoškodí hospodárenie inde. Už dnes je predsa jasné, že takýto systém je, kvôli neúprosnej demografii, neudržateľný.

Návrh zákona takto dáva valorizáciu na prvé miesto. Je jasne zadefinovaná, predvídateľná. Mechanizmus určenia či existuje “vysoké riziko”je nateraz nejasný, no navrhovatelia ústavného zákona chcú dosiahnuť, aby korekčné mechanizmy boli vopred známe a nemenné. Presné hranice makroekonomických ukazovateľov a mechanizmus korekcie tak pravdepodobne určí iný zákon.

Čo vyplýva z narhovaných zmien v dôchodkovom systéme?

Minulá vláda schválila sériu pre voliča ľúbivých, no ekonomicky nezodpovedných opatrení. Išlo o zastropovanie veku odchodu do dôchodku, 13. Dôchodky a minimálny dôchodok. Dnes navrhovaný ústavný zákon tieto nezodpovedné rozhodnutia zmení.

Zrušenie stropu odchodu do dôchodku tak ako ho poznáme dnes.

Toto je určite dobrý krok. Najmä pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Obava z neskoršieho odchodu do dôchodku je tu vyvážená väčšou flexibilitou a možnosti človeka vybrať si.

Z čoho bude na výber? Môžete si vybrať “zákonný dôchodkový vek” a naviazaný na strednú dĺžku života alebo “individuálny dôchodkový strop” naviazaný na odpracovaných 40 rokov.

Zákon o o starobnom dôchodkovom systéme: Zákonný dôchodkový vek

Dôchodkový vek bude opäť naviazaný na strednú dobu dožitia. Tak, ako sa bude doba dožitia na Slovensku predlžovať, pôjdeme do dôchodku neskôr. To je štandard pre dlhodobé udržanie verejných financií vo vyspelých krajinách. Súčasní dôchodcovia prežijú na dôchodku v priemere 17 rokov. Ako sa bude predlžovať doba dožitia tých 17-18 rokov na dôchodku prežijeme aj my, no do dôchodku budeme odchádzať stále neskôr a neskôr.

Možno sa to zdá nefér, ale si málokto uvedomuje, že generácia dnešných dôchodcov nastupovala na trh práce oveľa mladšia. Vačšina bez vysokej školy a mnohí ja bez ukončenej strednej školy. A posledné 2-3 desaťročia ľudia nastupujú na trh práce oveľa neskôr - až po ukončení vzdelávania.

Zákon o o starobnom dôchodkovom systéme:

Individuálny dôchodkový strop

Individuálny dôchodkový strop je možnosť odísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Svojím spôsobom sú tu ľudia študujúci na vysokej škole trošku diskriminovaní, pretože oni idú do práce o 5 rokov neskôr ako tí, čo v osemnástke idú do práce po strednej škole.

Stredoškolsky vzdelaný človek tak môže odísť do dôchodku ako 58-ročný a vysokoškolsky vzdelaný až ako 63-ročný?

Zákon o starobnom dôchodkovom systéme

Zákon o o starobnom dôchodkovom systéme: Rodičovský bonus ako príplatok k dôchodku.

Toto znie ako dobrý nápad. Aspoň na povrchu vyzerá priam geniálne. Pracujúce deti budú môcť časť svojich odvodov smerovať priamo na zvýšenie dôchodku svojich rodičov. Suma od detí rodičom má byť 1/5 z odvodu. Pri dnešných 18% hrubej mzdy smerujúcej na starobné dôchodkové zabezpečenie, by tak 3,6% z hrubej mzdy (alebo vymeriavacieho základu živnostníka) mohla ísť rodičom.

Z čoho sa takáto medzigeneračná solidarita bude financovať?

Budú tieto deti dobrovoľne platiť o 3,6% vyššie odvody a tých 3,6% pôjde priamo ich rodičom? Taká varianta dáva zmysel.

Alebo všetci budú platiť rovnaké odvody a tie peniaze, čo pracujúce deti presmerujú na dôchodky svojim rodičom, budú v systéme dôchodkového zabezpečenia chýbať bezdetným rodičom? Ak by z 18% odvodu išlo 3,6% rodičom a 6% do druhého piliera, do SocPoist by sa dostalo iba 8,4%. To by podstatne prehĺbilo deficit Sociálnej Poisťovne.

A ako sa taký systém vysporiada s mobilitou pracovnej sily? Čo ak deti odídu pracovať do zahraničia? A čo deti rozvedených rodičov? Otec na dieťa 20 rokov platil výživné a matka "vychovávala"? Kto dostane bonus k penzii?

Tento ľúbivý a dobre mienený návrh vyzerá ako myšlienka nedotiahnutá do konca. Návrh zákona ani dôvodová správa na vyššie položené otázky neodpovedá.

Článok pokračuje tu: Zákon o starobnom dôchodkovom systéme a zmeny v 2. dôchodkovom pilieri

Prečítajte si viac

Nespoliehajte sa len na druhý pilier. Spoznajte aj 4. pilier dôchodkového zabezpečenia a Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.

Zostaňme v kontakte

Máte otázku? Super! Využite prosím formulár na konci článku, prípadne sa so mnou spojte cez LinkedIn.

Ďakujem

Roland Vízner

 


0 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.