Obsah článku

1. Default Arca Capital ako príležitosť poučiť sa a spraviť zmeny
2. Čo sú dlhopisy
3. Čo sú korporátne, podnikové dlhopisy
4. Čo by ste mali vedieť skôr ako investujete do korporátneho dlhopisu - jednoduchá kuchynská analýza a tri zásadné otázky
5. Schopnosť splácať úroky a schopnosť splatiť dlh pri splatnosti
   a) vďaka voľnému peňažnému toku v budúcnosti
   b) vydaním nového dlhu, alias zase si požičať aby som vedel vrátiť
   c) Úrokové krytie, teda schopnosť splácať aspoň úroky
6. Investori prídu o pol miliardy Euro. Čo na to Národná Banka Slovenska ako regulátor finančného trhu?
7. Ako by sa mala zmeniť úloha a zodpovednosť NBS?
8. Tri rady ako sa vyhnúť zlému investičnému rozhodnutiu

Čo sú dlhopisy

Slovo dlhopis v Slovenčine pravdepodobne pochádza zo slova "dlh". Ak ste si kúpili dlhopis tak ste investovali do dlhu. To znamená, že ste požičali peniaze. Dlhopisy sa pomerne ľahko chápu a je ľahké pre finančných sprostredkovateľov predať ich klientom.

1. Je vopred známy úrok. Z kúpeného dlhopisu dostanete zaplatený úrok, ktorého výšku (obvykle) poznáte vopred.
2. Je vopred známa splatnosť. Peniaze vám emitent (t.j. firma, čo dlhopis vydala) vráti v presne dohodnutú dobu. Viete teda, kedy vám majú byť požičané peniaze vrátené.

Dlhopisy preto vyzerajú ako vcelku jednoduchý nástroj, podobný termínovanému vkladu. Mať 5 ročný termínovaný vklad je matematicky skoro to isté ako vlastniť 5 ročné dlhopisy, len tie dlhopisy nesú vyšší výnos. Bohužiaľ je tu jeden zásadný rozdiel, ktorý sa volá kreditné riziko. Pri investovaní do dlhopisov existuje viacero druhov rizík. No kreditné riziko je to hlavné, čo vás, ako investora, ohrozuje. Pretože kreditné riziko je presne to, čo vás môže pripraviť o celú investíciu. Áno, pri investovaní do dlhopisov môžete prísť o všetky peniaze alebo o ich podstatnú časť.

Čo sú korporátne dlhopisy (podnikové dlhopisy)

Požičať si môže takmer ktokoľvek. Dlhopisy by som najprv rozdelil na štátne a korporátne. Prostredníctvom štátnych dlhopisov si požičiavajú peniaze štáty, prostredníctvom korporátnych dlhopisov získavajú financovanie podnikateľské subjekty. Korporátne dlhopisy sú teda pre firmy alternatívou úveru.

Podľa údajov OECD, na konci roku 2019, objem vydaných korporátnych dlhopisov predstavoval globálne 13.500.000.000.000 USD, to je 13,5 bilióna dolárov. 

Za prvých osem mesiacov tohto roka presiahol objem novovydaných korporátnych dlhopisov iba v USA sumu 1,9 bilióna dolárov, čo je viac ako za celý rekordný rok 2017. Vo svete nízkych úrokových sadzieb a za silnej podpory centrálnych bánk korporátne dlhopisy naberajú na popularite u emitentov aj u investorov.

Zabezpečené vs. nezabezpečené podnikové dlhopisy

Korporátne dlhopisy majú ďalej dve podstatné kategórie: dlhopisy zabezpečené (kryté) nejakým kolaterálom a dlhopisy nezabezpečené. Typickými krytými dlhopismi sú hypotekárne dlhopisy, zabezpečené balíkom hypoték. Banka rozdá 10000 hypoték a zabalí ich do balíka, ktorý poskytne ako zábezpeku pri emisii hypotekárneho dlhopisu. Tak ako vy dávate banke do zálohy za požičané peniaze vašu nehnuteľnosť, banka dáva investorom do zálohy za požičané peniaze vašu hypotéku.

Nebankové korporátne dlhopisy na Slovensky sú takmer vždy nezabezpečené

99% všetky dlhopisy, o ktorých ste počuli od svojich finančných poradcov, sú dlhopisy nekryté, teda bez zabezpečenia. Puntičkári by možno mohli povedať, že dlhopisy sú "kryté celým majetkom emitenta". A je to pravda. No, po prvé, v odbornej terminológii sa za kryté dlhopisy (angl. "covered bonds", nem. "Pfandbriefe") považujú len tie dlhové cenné papiere, kde má majiteľ dlhopisu záložné právo na konkrétny, špecifikovaný majetok emitenta. Po druhé, objem zadĺženia emitenta môže prevyšovať objem jeho majetku, často aj niekoľkonásobne.

Podradenosť korporátneho dlhopisu bankovému financovaniu

Jedna z kľúčových vecí, ktorú si uvedomuje máloktorý kupujúci korporátneho dlhopisu je, že peniaze čo firme požičal sú de facto podradené peniazom čo rovnakej firme požičali banky. Dôvod je jednoduchý - vysvetlím.

Tak ako banka, čo vám dala hypotekárny úver, si v Katastri Nehnuteľností zriadi záložné právo na váš byt či dom aj banky poskytujúce firmám korporátne financovanie si berú do zálohy niečo hodnotné. Nemusí to byť iba nehnuteľnosť. Môžu to byť samotné účty v banke, pohľadávky z obchodného styku, skladové zásoby alebo aj akcie či majetkové podieli v s.r.o.

Keď firma skrachuje, vysporiadajú sa najprv záväzky pred zamestnancami a štátom. Z toho čo zostane by sa malo niečo ujsť aj vám, ako držiteľom dlhopisu. No musíte si počkať v rade, kde pred vami stoja banky, ktoré si zoberú tie aktíva, na ktoré majú zriadené záložné právo.

Banky tak aj zo skrachovanej firmy dostanú späť 80-100% požičaných peňazí, vám / nám ako držiteľom dlhopisu sa nemusí ujsť nič.

Korporátne dlhopisy: Čo by ste mali vedieť skôr ako investujete? Jednoduchá kuchynská analýza a tri zásadné otázky.

Mali by ste vedieť ako spoločnosť naloží s peniazmi, ktoré ste jej požičali, teda aký má business plán. Zároveň by ste mali vyhodnotiť schopnosť emitenta dlhopisu splácať úroky a schopnosť splatiť dlh pri splatnosti. Nie je to také zložité, ako to na prvý pohľad vyzerá. Prejdime si to podrobnejšie.

Dlhopisy sú kryté celým majetkom emitenta.

Silný predajný argument, však? "Kryté celým majetkom." Naozaj? A koľko je toho majetku v porovnaní s dlhmi a záväzkami? Čo ak dlhy emitenta už vysoko prevyšujú vlastné imanie emitenta? Tu sa dostávame k prvej otázke, ktorú by sme sa mali pýtať, keď uvažujeme nad kúpou dlhopisu:

Otázka №3 aké je "úrokové krytie", alebo "je firma schopná splácať aspoň úroky"

Úrokové krytie (angl. interest coverage, alebo Times interest earned) meria schopnosť spoločnosti hradiť aspoň úroky z úverov.

Úrokové krytie = (zisk pred zdanením + úrokové náklady) / úrokové náklady
alebo
Úrokové krytie = EBIT / úrokové náklady

Kritické pre investora je, aby hodnota úrokové krytia bola vyššia ako 1.00. Teda aby firma zarobila aspoň na splátky úrokov. Samozrejme čím väčšia hodnota tým bezpečnejšia investícia a tým lepšie pre investora. Hodnota menšia ako 1.00 už znamená, že firma nezarába ani na úroky a predstavuje zvýšené riziko bankrotu spoločnosti.

Verejná vs. neverejná ponuka korporátnych dlhopisov

Legislatíva umožňuje emitentom predávať dlhopisy prostredníctvom verejnej ponuky ale aj bez nej. Neverejná ponuka je výhodná pre emitenta a prípadne pre obchodníka s cennými papiermi, ktorý emisiu a predaj organizuje. Neverejná ponuka je jednoduchá, rýchla a nízko nákladová forma predaja dlhopisov.

Pre investora sú určite výhodnejšie dlhopisy ponúkané prostredníctvom verejnej ponuky. Verejná ponuka vyžaduje vyššiu mieru informovania investora, viac transparentnosti a prospekt emisie vyžaduje schválenie NBS.

Aká je úloha a zodpovednosť NBS - podľa NBS?

NBS k schvaľuje tzv. prospekt pre dlhopisy, kroré sa ponúkajú verejne. NBS pri jeho schvaľovaní kontroluje, či spĺňa všetky náležitosti, no nepreveruje vecnú správnosť informácií, ktoré sú v prospekte uvedené, ani za ne nezodpovedá.

Ak sa podnikové dlhopisy predávajú prostredníctvom poskytovateľov investičných služieb (banky, o.c.p., finanční spostredkovatelia), NBS kontroluje pravidlá, ktoré musia poskytovatelia dodržiavať.

NBS teda schvaľuje formálnu správnosť prospektu emisie dlhopisu a vykonáva dohľad nad poskytovateľmi investičných služieb. To samo  o sebe negarantuje kvalitu emisie ani nezabezpečí jej splatenie.

Ako by sa mala zmeniť úloha a zodpovednosť NBS - podľa môjho názoru?

Svoj názor vysvetlím na príklade. Predstavte si, že by sa cigarety nepredávali v tých škaredých škatuľkách s fotkami rakoviny hrtana, ale v pekný pozlátených krabičkách. Upozornenie, že fajčenie zabíja, by nemuselo povinne zaberať viditeľnú časť krabičky, ale bolo by schované na 23 strane priloženého návodu na použitie. Z pochopiteľného dôvodu štát chce ľudí upozorniť na riziká fajčenia.

Rovnako by na riziká spojené s investíciou do dlhopisu mala NBS zaviazať upozorňovať tých, čo ich emitujú a predávajú. Viditeľne a transparentne. Prospekt emisie má 30 - 50 strán, kde sa autori primárne venujú formálnemu popisu rizík. Vymenovávajú teoretické riziká, vrátane rizika kreditného. No to nestačí. Ľudia nečítajú prospekt emisie, ale nechajú sa ukecať predajcom. Áno je to chyba investora, že si neprečítal prospekt. No je otázne, či by mu to pomohlo, vzhľadom na formu a spôsob tam uvádzaných informácií.

Rola NBS číslo 1

Rola NBS číslo 1 by teda mala byť - zaviazať emitentov a poskytovateľov investičných služieb čo dlhopisy predávajú aby na prvej strane akéhokoľvek marketingového materiálu a aj na jednej z prvých strán aj prospektu emitenta aj emisných podmienok viditeľne uvádzali nasledovné údaje spolu s ich vysvetlením:

1. miera zadĺženia
2. úrokové krytie
3. spôsob splatenia dlhopisu: z vlastných zdrojov alebo novou pôžičkou
   a
4. Upozornenie, že na investície do podnikových dlhopisov sa nevzťahuje Fond ochrany vkladov ani Garančný fond investícií

Rola NBS číslo 2

Ak dlhopis radí kúpiť osoba s povolením Národnej banky Slovenska, dnes investor má právo si pýtať vyhlásenie, že takáto kúpa je pre neho vhodná. NBS by mala preniesť na finančných sprostredkovateľov povinnosť poskytnúť vyhlásenie o vhodnosti investície.

Rola NBS číslo 3

Zaviazať sprostredkovateľov transparentne, výrazne, viditeľne informovať o výške provízie, ktorú sprostredkovateľská spoločnosť obdrží ak investor dlhopis nakúpi.